Krídla osudu. Letieť na nich životom ponad vyschnuté korytá riek a rozbúrené
moria, ponad púšť i rozkvitnuté sady, krížom cez modré nebo aj pomedzi husté mračná.
Tam, kde hreje láska, mrazí smútok a oboje prináša bolesť.
Ustal som. Je čas zložiť orlie krídla, sadnúť na vysokú skalu a prijať svoj osud.
Zanechať svet, v ktorom som chvíľu žil, opustiť blízkych a pripraviť sa na cestu do
nekonečného neznáma. Čo si vziať so sebou? Kto ma odprevadí? Ešte nikdy som sa
Čítaj ďalej →
Či hi len varekaj, kaj o šere šaj te rakinen,
mušinde jovn bud asva pre phuv the čhorkerel,
na kamenas pes pro maripen the thovkeren,
vašoda pale e bacht mušinde pal aver khotor volagoske the phirkerel.
Či kamne gadžes the murdarel? Na…
furd peskere pindre hazdle u pal pale odgele.
Nek cikneder nipos nipostar, pro vilagos,
akada si čačikano prejkal lende vorba.
Sikľarďipen si čak oda jekh čačikano drom,
te na, savore meraha, tu thaj jov.
Nacirdas savore sar jekh,
Čítaj ďalej →
Nemajú kam hlavu skloniť, preto slzy museli veľa roniť,
nechceli bojovať, preto sa museli za šťastím sťahovať,
nechceli zabíjať nepriateľa, vždy išli niekamvedľa.
Najnižšia kasta sveta, to je najvýstižnejšia veta,
vzdelanie je cesta jediná, inak nás zabije naša mína,
neťaháme za jeden povraz, kedy to konečne skončí raz?
Závisť medzi nami, nás dá do diablovej tlamy,
cigáň cigáňa nenávidí, jeden druhému závidí,
Ak sa to nezmení, všetkých nás to zničí.
,,Denaš varekaj imar andralo oda hadžos! Manuš imar adaj našťi ňi dikhel pre televizija
u smirom peske vareso the pre danderel ňi našťi! Furt čak tiro chrapipen – mosardo
soviben šunava?“ Diňa pes kale lavenca te šunel čak dešušov beršengeri čhaj, pro peskero
dat Nikolas, savo nane čačipnastar lakero u savo avľa andral buťi ajso cirdo avri palo deš
šušov ovri, kaj nadžnales ňi o jakha the phundravel. Pal akada vakeriben peske e choľarďi
čhajori hazďa peskeri buj khataro sejkos ...
,,Vypadni z gauča“! Človek tu nemôže ani pozerať telku a kľudne sa najesť! Stále len
chrápanie budem počúvať?!“ vyhŕkli výčitky z hrdla len pätnásťročného dievčaťa na
adresu jej nevlastného otca Nikolasa, ktorý od únavy po šestnásťhodinovej šichte nevládal
ani otvoriť oči. Vzdorovitá „dcérka“ zodvihla zadok z kresla a nahnevaným krokom
odpochodovala do kuchyne napchávať sa tortou. Nikolas zachytil len posledné hlásky
jej ostrého hlasu: „Ja som musela byť veľmi zlá v minulom živote! Žiť s Cigáňom v jednom
byte je ...
Ko avľa andre Afrika u kerďa peske kale manušendar otroken?
Sas oda o parno murš.
Ko avľa andre Amerika u murdarkerďa avri le Indianen?
Sas oda o parno murš.
Ko avľa andre sentňi phuv u bara čhuraha pro šero
olen save napaťanas Devleske diňa vera andro lav palo o Kristos?
Sas oda o parno murš.
Ko kerďa duj lumakere maribena?
Sas oda o parno murš.
Ko šaj kerel oda kaj narado jilestar dikhela parne manušen?
Čak vareko ko hi dilineder ...
Kto prišiel do Afriky a urobil z černochov otrokov?
Bol to biely muž.
Kto prišiel do Ameriky a vyvraždil Indiánov?
Bol to biely muž.
Kto prišiel do Svätej zeme a s mečom nad hlavou
pohanov krstil v mene Krista?
Bol to biely muž.
Kto má na svedomí dve svetové vojny?
Bol to biely muž.
Kto by začal nenávidieť bielych ľudí?
Iba obmedzený hlupák…
Človek nad človekom vládne na svoju škodu,
len Boh dokáže zmeniť túto módu.
Biela farba spôsobila veľa ...
Soske o nipos korkoro pes andro binos rakinel, so jov peske gindinel,
kaj o na lačhipen les čak javke bije mel mukel?
Soske o nipos andro kaľipen nadhikel oda so pes pro kham našťi the dhikel,
abo korkoro pes bikinel u peskero muj joj našavel, les pro meripen nacirdel.
Soske o nipos baro solacharipen rakinel u kada baro lav či džanel the dochudel,
mušinen ola save rohajinen the užarel andre peskero voďakero dukhaviben.
Soske o nipos kores jileha pre peste ...
Prečo ľudstvo samo do záhuby sa ženie, či snáď čaká,
že mrákota ho bez poškvrny prejde.
Prečo ľudstvo v tôni nevidí, čo vo svetle sa uzrieť nedá,
či ľahučko, bez dôstojnosti necháva sa predať.
Prečo ľudstvo sľubuje, čo potom nedodrží,
či v nedohľadne majú čakať ti, ktorých to sklamanie mrzí.
Prečo ľudstvo sebecké, hľadí s údivom na seba,
či ľahostajným zostane ti tvor, čo žije vedľa teba.
Prečo ľudstvo márnivé, na úkor druhých bohatstvo si užíva,
či majetok blízkych je ...
Guľo Devloro, tu dhikes amare dhukade voďa, sam phagerde, markerde, rovkerde, lange,
tu dhikes amare rovkerde jilora, amare bi kokalakere deštora, amen savoren ňiko na
kamel, amen le Romen, našaden, save ačhiľam pre luma korkore.
Somnakuno Devloro, tu šunes amaro baro, dhukado rovipen, thaj vičiňiben savo imar
nane ajso zoralo. Kaj les the šunel tiro kanoro, šunes amaro hangos savo doresel khataro
do jekh khotor phuvakero.
Raje miro baro, tu amenge diňal dživipen andro savo našťol pes o themipen, čak ...
