Archív pre 'prozaici'

Stmievaj sa

Znavený motýľ
k perinám zletí
V rukách ti vädnú
Polnočné kvety
Sama sa stmievaj
Posledná zhasni
Prišlo k nám ráno
Neverím na sny
Utop si ma v čiernej káve
Z okien stiahni rolety
V tmavej izbe boli dvaja
Zostala si už len ty
Ďalšie slnká náhle vyšli
Z opustených postelí
Kto z nás mohol v noci tušiť
Že nás ráno rozdelí?

Noc dávno spadla
Skúšaš ju vzniesť
Rozbil sa mesiac
K tomu pár hviezd
Prišlo k nám ráno
Tak pre mňa ...

Čítaj ďalej →

Bango kamibnaskero muj

Soske kamiben dukhal, soske namukel the sovel?
Soske kana džanes hoj hi paš tute,
džanes kaj ejla lestar asaviben vaj žaľakero roviben?
Soske sam savore našade te nane pašes paše amende?
Savore kamas čak the paťal oleske so sas,
u so kamel the avel, olestar čak daras…
Soske odmukas olenge save si but nalačhe
u keras rosňipen pro ola,
save ňiso nalačho nakerde amenge?
Kamas bares olen, saven našťi pašo jilo mukas,
u čak avka pro oda, sar amen oda ...

Čítaj ďalej →

Láska nemá výčitky

Prečo láska bolí, prečo nedá ti spať?
Prečo, keď ju cítiš, cítiš buď šťastie alebo žiaľ?
Prečo sme bezradní, keď ju nemáme pri sebe?
Spoliehame sa na pocit, ktorý už bol a ďalší už nepríde…
Prečo odpúšťame tým, ktorý si to nezaslúžia,
ale ubližujeme tým, čo nám nikdy neublížia?
Milujeme tých, ktorých nemôžeme
a sme svedkami toho, ako nás láska demoluje…
Čo je to vlastne láska???
Je zmyslom života???
Alebo len slabosťou, ktorá sa nás všetkých dotýka…
Láska je choroba, ...

Čítaj ďalej →

Aver morčakeri /cipakeri/ barva

Barva tira morčakri bud hiňi
andro dživipen tiro bud barikaňi,
u te kana tu sal lačho manuš
aver pre tute kerel, diline lava, ruš.
Oda kaj sal aver, naačhel avka kaj na sal manuš,
našun bilačhe lava, phundrav peskero jilo, či sal čhaj a či murš.
Ňikas tu našun, dža pal peskero suno,
savorenge sikhav kaj sal manuš, lačho žužo.
Nane importantno sar savi nacija tut hin,
sal manuš sar sako aver, masestar, kokalendar
kada čačipen andro šero, voďi, peske ...

Čítaj ďalej →

Iná farba pleti

Farba tvojej pleti hrá v živote tvojom veľkú rolu
a aj keď si dobrý človek, druhí tebou opovrhujú.
To, že si iný neznamená, že nie si človek.
Nepočúvaj narážky iných, ale otvor svoje srdce.
Nepočúvaj nikoho, choď za svojim snom
a ukáž všetkým, že aj ty si hoden svojich pocitov.
Nie je podstatné, že si inej národnosti.
Dôležité je, že si človek z mäsa a kostí.
Ukáž všetkým načo všetko máš,
a predieraj sa životom, i keď málo máš.
Dokáž ...

Čítaj ďalej →

Baratos / Amal

Baratos hi manuš, saveske šaj paťas,
baratos hi manuš saveske savoro šaj pro jilo rakinas.
Baratos hi manuš, džanel tuke the šegitinel,
vast peskero tuke naodcirdel u andro pharipen
tut ňikana korkores namukel.
Baratos si oda ko asva džanel the šuťarel,
lava pre voďi thovel manušakere.
Phenel, dukhal man tiro dukhaďipen,
čitrinel pro zejgos tiro asaviben.
Baratos si manuš savo hino pašes,
baratos savo phenel, som akadaj prejkal tute.
Baratos tut kamel ajso savo čačo sal,
rosno, vaj bijo binos ...

Čítaj ďalej →

Priateľ

Priateľ je človek, ktorému môžeš veriť,
priateľ je človek, ktorému sa môžeš zdôveriť.
Priateľ je človek, čo podá ti pomocnú ruku,
priateľ je človek, ktorý ťa nenechá v štichu.
Priateľ je ten, čo utrie ti slzy,
priateľ je človek, ktorý povie: Veľmi ma to mrzí.
Priateľ je človek, čo je vždy nablízku,
priateľ je ten, čo povie ti: Vždy som tu.
Priateľ je ten, čo ťa má rád aj napriek tvojim chybám,
je to človek, ktorý ti zavolá, keď mu ...

Čítaj ďalej →

Romengeri phuv

Phuri daj, phuv tumari, lakero šukhar muj
nasľala vaš tumenge maro te lel kathar.
Ando vodi romano, hi garudi lakeri šuk,
ando jilo romano, labol jak latar.
Naarakhľa ande peste vaš tumenge bach,
načulila latar moľakero rat.
Avka buter te buter barol o suno romenge,
ando jilo hi sar suv,
tovel len bukica andarodija kali phuv,
ando kale jakha le čavorenge diťhol – si len,
bariarde hi la phuviaha, kaj lengero dživipe uliľa,
odoj kaj dživdo phani dakere čučiendar pile,
Čítaj ďalej →

Zem Rómov

Pramatka Zem Vaša
nemala pre Vás chlieb.
V duši rómskej skrytá je jej krása,
v srdci rómskom, večný oheň z nej.
Nebolo pre Vás v jej útrobách šťastie,
nevytryskla vinná réva zo žíl jej.
A tak túžba z pokolenia rastie,
mať aspoň zrnko čiernej zeme tej.
Zračí sa v čiernych očiach detí,
zrastených zo zemou kde ich život zrodil sa,
kde živú vodu z ňadier matiek sali,
duša lačná jej krásou nasýtila sa.
V lono svoje matka zem iná ich ...

Čítaj ďalej →

Karačoň kherutni

Ando parne parti phirav, dikhibnaha,
ando vodi avel, šudripe te suno.
O dromoro ko kherora sar gredalo le jegoha,
Pal leste aven diľa karačuno.
Koloro te bibachtalo hi parnipe čerheniko.
Kamav man te garuvel teli parni duchna.
Mre aťha phare hi, kamen te zasovel.
Ande mro gavoro ma buter naroven.
Ando bala kale peľa mange čerheň,
phabol ande lende sar šel čerheňora.
Ov mange ačhiľa ande miro jilo,
kana avav khere palo duge droma.

Dukhaha me dikhav upreder pro nebo,
džanav ...

Čítaj ďalej →
Page 9 of 10 «...678910