Blog

Prečo ľudstvo samo do záhuby sa ženie, či snáď čaká,
že mrákota ho bez poškvrny prejde.
Prečo ľudstvo v tôni nevidí, čo vo svetle sa uzrieť nedá,
či ľahučko, bez dôstojnosti necháva sa predať.
Prečo ľudstvo sľubuje, čo potom nedodrží,
či v nedohľadne majú čakať ti, ktorých to sklamanie mrzí.
Prečo ľudstvo sebecké, hľadí s údivom na seba,
či ľahostajným zostane ti tvor, čo žije vedľa teba.
Prečo ľudstvo márnivé, na úkor druhých bohatstvo si užíva,
či majetok blízkych je ti ako zbojnícka družina.
Prečo ľudstvo bláznivé, ovplyvňuje masy klamom,
či nezloží masky, keď v obľube predvádza trápnych klaunov.
Prečo ľudstvo falošné, tvári sa k sebe chladne,
či nechce pochopiť, že treba pomôcť tým, čo sú na dne.
Prečo ľudstvo lenivé, vyhýba sa namáhavej drine,
či už zabudlo na obdobie, keď sa lopotovalo do úmoru, v špine.
Prečo ľudstvo pochybné, lipne na poverách,
či zotrvať chce vo vzťahoch založených na dočasných dôverach.
Prečo ľudstvo správa sa ako zvery naduté,
či necíti bolesť, keď tlačia ho topánky, čo ma na tesno obuté.
Prečo ľudstvo nerado ukazuje svoju pravú tvar,
či lepšie je, ak v ňom prepukne rozkol, alebo vyčerpávajúci svár.
Prečo ľudstvo robí len málo pre svoju záchranu,
či hladom chce nasýtiť, nahradiť míňajúcu sa potravu.
Prečo ľudstvo zbabelé, zbavuje sa údelu za svoje prešľapy,
či utečie osudu do skrýš, kde honia ho jeho márnotratné útrapy.
Prečo ľudstvo neverné, nehlási sa k šľachetným hodnotám,
naozaj natrvalo upadne do jamy, ku slepotám.
Prečo iba mala hŕstka ľudí neblúdi životom bezcieľne,
či len ona pozná východisko z tmy, kde smrť nečíha na naše prehry bezcenné.
K vám ľudia dobrej vôle, čo najviac ste sužovaní, prihováram sa s nádejou,
veď raz sa vaše neoprávnené krivdy v ohni vypália nebeským plameňom.