Archív pre 'Zlatica Rusová'

I Esterka ta o princo

Palo Roma pe bare but vakerel. No frima pe vakerel pal lengero pharo
dživipen. Šoha len na kamenas, del pe te phenen hoj na kamen ani akana.
Šoha len na sja loko dživipe. Sar mukle pumen o Roma palo celo vilago,
kanak naštam andal amari phuv. Ma akor džandam o Roma hoj oda nela
loko dživipe. O Roma prejdindam bara ladžaha ta bare pharipnaha. Čačo
hin hoj sjam avera, no lačhe jilengere. Hin amen amare dija, amaro romano
kheliben, amare ...

Čítaj ďalej →

Esterka a princ

O Rómskom národe sa všelijako rozpráva. Ale málo sa rozpráva o ich
ťažkom živote. Nikde ich nemali, a dá sa povedať nemajú, radi ani teraz.
Nikdy to nemali ľahké. Od začiatku ako sa rozpŕchli po celom svete, keď
museli odísť zo svojej zeme, boli odsúdení. Boli odsúdení na posmech
a krivdy. Je pravda že sme iní, ale nie zlí. Tak ako aj iné národy. Aj dobrí aj zlí.
Máme svoju kultúru, a nie hocijakú. Zo svojou kultúrou sa môžeme pýšiť.
Čítaj ďalej →

Sar i piri, kendovo, caklo, ande bach

Kaj sia, odoj sja jek romni te jek rom. Čoripnaha dživenas, no pativalone. Rodnas pre
pumende pativaja butaha. Celo berš kernas o košara, u bikenkernas palo gava te palo fori.
Lengeri buti pindžarnas ma but chulaja. Sja len savoro, so lenge ko dživipen kampija. Čak
jek len na sja. Čhavoren lenge o baro Del na dina. Mojinelas i romni, hoj jekhe čhavore te
šegitinel lenge o Baro Del, te džanen vaš kaske te dživen. Aci, aci, mojinda i romni, hoj ...

Čítaj ďalej →

Ako hrniec, šatka a fľaška doniesli šťastie

Kde bolo, tam bolo, bola jedna žena, aj jeden muž. Chudobne žili, ale čestne. Celý rok
robili koše a predávali po dedinách a mestách. Ich prácu poznalo už veľa ľudí. Mali všetko,
čo k životu potrebovali. Len jedno nemali – deti im Pán Boh nepožehnal. Modlila sa žena,
aby im požehnal aspoň jedno, aby mali pre koho žiť. Toľko, toľko sa modlila, že Boh ju
vypočul a na staré kolená sa jej narodil chlapec. Hrdý bol jej muž. Rómovia sa ...

Čítaj ďalej →

I sirota Adam

Kaj sja, odoj sja, jek romano čhavoro. Sja korkoro, sar angušt prada vilago. Pri Pažiča,
avka pe vičinelas o than kaj o Roma bešenas. Sako jek romni so odoj bešlas kerolo
čhavoro kerlas. Jek le delas te chan, aver delas le čhavore than pro soviben, i trinti delas
gadora. Ani jek lendar, le romendar, na džanelas kaskero hin o čhavoro. Rakhle le
čhavore pašo Roma nange, čak kerpaha andre učhade. Avka avri barija o čhavoro.
Savoren len kamlas, no jek ...

Čítaj ďalej →

Sirota Adam

Kde bolo, tam bolo, bol jeden cigánsky chlapec. Bol sám na tomto svete, ako prst.
Pažič, tak sa volala osada, kde bývali cigáni. Každá cigánka, ktorá žila na osade mu dala
jesť, druhá dala spanie, tratia šaty. Nikto nevedel komu patrý. Našli ho na osade vonku
zabaleného, len v handre. Tak vyrástol chlapec. Všetkých mal rád, ale najradšej mal jednu
starú cigánku, ktorá bola tiež sama ako on. Pomáhal jej zo všetkým. Aj gadžovia mali
starú cigánku radi. Chodili za ...

Čítaj ďalej →