Archív pre 'prozaici'

Mám sen

Slová, činy, slzy, trápenia ani nádeje nevedia povedať: „Kto sme?“
Aj keď história, zahmlená mrakom z Indie, kričí:
„Už sa konečne zobuďte! Z blata kolien na nohy sa postavte!“
Počuť slabý tlkot srdca, úsmev na tvári chradne
a viem, že povedané stráca na sile.
To, čo bolo, už nepríde…
Róm svoje „ja“ v kamenistej pôde zaseje,
dni a noci čakajú nás neisté…
Mám sen, že príde deň, kedy hlava na krku nebude stáť len.
Mám sen, že príde noc, kedy ...

Čítaj ďalej →

Oda so pes mušinel

Daranďom,
Pre mande pejla kothor zejgostar so Nadžanav, na prindžarav
Bijo hangos, palalur
Imar.
Kikinďa miri voďi,
O jilo ispinďa avri,
Avka kaj perďa avri miro deštostar baroro.
Telo čanga.
Avka man oda zadukhanďa,
kaj ačhiľol sar oda bar.
Telo čanga,
Sar oda partos barestar,
so rovel u nadžanel soske.

Bijo manušakero bachtaľipen,
sar papiris saveha balvajori khelel sar kamel,
Bijo biphandlipen mira voďakeri
The ačel čak avka the pašľol
Pro varesavo keriben, vareso irindo peskero the genel
Oda kaske, nane ...

Čítaj ďalej →

Poslanie

Zľakol som sa,
Napadol ma oblak pochybností
Nehlučne, ticho
Odzadu
Zrazu.
Stlačil mi dušu,
Srdce vytlačil, až vypadlo
Z mojej hrude na kameň
Pod nohami.

Tak ma to zabolelo,
Že som skamenel ako ten kameň
Pod nohami,
Ako tá skala, čo plače
Bez vyznania,
Bez ľudského šťastia,
Ako list papiera v moci vetra,
Bez slobodnej voľby
Ostať ležať len tak
Pre poslanie, prečítať svoj text
Hocikomu.
Dedkovi, dieťaťu, vlastnej žene…
Srdce sa mi rozlialo
A stratilo v potoku,
Už ho nenájdem.

Ako ...

Čítaj ďalej →

Paťaviben

Šunav bašavipen, savo šunel pes imar beršenca
Khelav asavibnaha, ajse mujenca
Le perde asvenca
Chosav len,
No pal pale u pal pale
Hine buteder, buteder,
O gad imar cindo lendar ačhiľa
Perkeren upre ko zejgos
Kaj bičhavav
Peskere imatkozipena,
Kaj imar the narovav ajsi bud pro
Mire čhavore,
Churdore, čorore, amare
Hine,
Mire….
Soske the vakerel, the rovel,
Nakampel,
Ňiso nakampel,
Nane man imar lava, ňi voďi,
Numa ňi oda kaj me mejk kamav
Som ajso savo som, bijo manušakero ...

Čítaj ďalej →

Viera

Počúvam hudbu tú, čo znie vekmi
Tancujem s úsmevom na tvári
So stekajúcimi slzami
Utieram ich,
No znova a znova
Je ich viac a viac,
Košeľu mám mokrú od ťažkých kropají
Padajúcich hore k nebu
Kam posielam
Svoje modlitby,
Aby som už toľko neplakal nad
Tými deťmi,
Zúboženými, chúďatami
Našimi,
Mojimi….
Načo hovoriť, plakať,
Netreba,
Nič netreba,
Nemám slov, ani dušu,
Ani vôľu,
Som kto som, bez citu a viery už

Čítaj ďalej →

Sasťardo si imar phundrado nalačho dikhiben

andro oda so šaj avelas predžiďiľom ezera berša
andro oda so šaj avelas predžiďiľom ezera lumakere maripena
andro oda so šaj avelas predžiďiľom šel meripena,
milijona kilometra andre lumakeri povši, andro jiv
prerovkerďom raťa butedera, kerďom na čak jekh nalačhibena,
u kerďom žaja olenge saven nek barederes kamav, agacenge te la čarake
bibachtaľipen thovav.
Akana,
akana rovav me,
u rozrovkerava taj lumakero paňi,
tasava savoro sostar pes čak chudav.
Chudav le levos vasteha u zasovel olestar
paše tute numa,
som ...

Čítaj ďalej →

Uzdravená krutá predstava

v predstave som prežil tisícky rokov
v predstave som prežil tisíce vojen
v predstave som prežil stovky zabití,
milióny kilometrov na púšti, v snehu
preplakal bezpočet nocí, okamihov
urobil plno chýb,
a rozplakal blízkych, stromy i trávu.
Teraz, teraz plačem ja,
a rozplačem moria,
utopím všetko čoho sa dotknem.
Dotykom uspím leva
pri Tebe však,
mlčím a neviem ako ďalej,
uchmatnem nebo,
dám Ti ho.
Pošlem slnko aby hrialo len Teba,
len pre Teba zošlem anjelov,
aby strážili Tvoje sny, ...

Čítaj ďalej →

Savore sjam phrala

Andramaro dživipen, dithol baro pharipen.
Nane aso thanoro, kaj thodomas miro šeroro.
O divesa sik predinen, sar amen o Roma
Dživaha andakaso vilago ?
Phral , phrale naštik preko dikhel.
Phen pira phena. Ši na phiras ke tute savore tut
Devla te mangen?
Dik pre amare čhavore, De len sastipen.
Le lačhe manušen baro kamiben.
Kaj te ovel feder prada baro vilago.
Te nadikhas čak o dukha , pre amare phrala.
Mek ovas sar viraga andri piri saga.
Meg buter ...

Čítaj ďalej →

Všetci sme bratia

V celom našom živote vidieť veľa bolesti.
Niet takého miestečka, kde zložil by som hlavu.
A dni, tie veľmi rýchlo ubiehajú.
Ako my, Rómovia, máme žiť v takomto svete?
Brat na brata nemôže zabúdať,
tak ako sestra nesmie sestru prehliadnuť.
Či všetci spolu nechodíme Teba, Bože sa dopytovať?
Pozri na naše dietky a daj im všetkým zdravia.
Všetkým dobrým ľudom, mnohé požehnania.
Nech je ľuďom dobre v tomto veľkom svete.
Aby viac nebolo vidieť bolesť našich bratov.
Kiež sme ako ...

Čítaj ďalej →

Dokana?!

O zego hasalas upralo vilago,
le manušen o dživipen pharo.
Dživas andro bare dukha.
Nadikhas butvar ani pro manuša.
Jek dživel andro baro barvajipen.
But musaj te ikren o dugo čoripen.
O čalo na patal le bokhaleske.
O bokhalo nadikhel andri bari bok.
Phen mange devla so oda dživas za dživipen.
Ši nane pro sveto dukha dost?
Do kana avkake dživaha?
Do kana pro dukha dikhaha, pro manuša?

Čítaj ďalej →
Page 5 of 10 «...34567...»