Blog

Slová, činy, slzy, trápenia ani nádeje nevedia povedať: „Kto sme?“
Aj keď história, zahmlená mrakom z Indie, kričí:
„Už sa konečne zobuďte! Z blata kolien na nohy sa postavte!“
Počuť slabý tlkot srdca, úsmev na tvári chradne
a viem, že povedané stráca na sile.
To, čo bolo, už nepríde…
Róm svoje „ja“ v kamenistej pôde zaseje,
dni a noci čakajú nás neisté…
Mám sen, že príde deň, kedy hlava na krku nebude stáť len.
Mám sen, že príde noc, kedy ľudskosť zvíťazí nad človekom.
Čo svetu sme dali a čo vzali?
Kto súdiť môže, palicu lámať nad národom nájdeným a strateným?
Kto ortieľ milosrdný schváli?