Archív pre 'prozaici'

Malý rómsky princ

Svet už bol dávno, dávno zlý a doba bola iná, keď mu jedna z rómskych
žien, dieťa vo svojom lone porodila. Rástol do krásy, vidiac ľudstva bolesti,
niečo ho posilnilo, niečo ho zaskočilo. Je ešte len dieťa a predsa už vníma
biele, čierne, a v duši túži mať to celé ľudsky priezračné. Prechádza sa po
lese, lístie na zem padá a jeseň volá po zime. V tom momente, veveričku
zbadá na strome. Skáče z konára na konár.
„Dobré ráno, Veverička.“
Čítaj ďalej →

Ajso sunoro

Diňom ajso šukar sunoro,
imar thovav tumenge pal akada lavoro.
Diňom mange šukar sunoro,
kaj sajinav u dikhav čhavoro pal čhavoro.
Sajinav sar e Zvoňilka cikňori
u o Peter Raj sajinel ke miri jakhori.
Dikhav šukar, nekšukareder pajori,
but pre late baron viragi.
Lengeri biza si ajsi barikaňi,
saginel pal sako aver khotoreske lumori.
Pre akadi pajori, na čak baron viragi,
sas pre late bud čhavore.
Čhavore sako aver hino nacijatar,
sako jekh aver barva, morčatar, cipatar.
Denašenas jojn pal ...

Čítaj ďalej →

Zvláštny sen

Sníval sa mi zvláštny sen,
hneď Vám všetko rozpoviem.
Sníval sa mi zvláštny sen,
že letím do krajiny detí.
Letím ako Zvonilka
Peter Pan mi naproti letí.
Vidím lúku krásnu, prekrásnu,
plnú rôznych kvetov.
Ich vôňa je omamná,
vôňa rôznych svetov.
Na tej lúke okrem kvetov,
bolo veľa detí.
Deti rôznej národnosti,
deti rôznej pleti.
Utekali po lúke
k veľkej modrej guli.
Výskali a spievali si,
ako včely v úli.

Bielej, žltej, červenej,
ba aj čiernej pleti.
Bolo ich tam neúrekom,
Čítaj ďalej →

Soske?

Baro pharipen, pre amaro nipos bešel.
Naďažanav soske andro romano jilo pes joj ispidel.
Kamav me the visarel cali luma pro aver.
Kaj sakones paňi, maro andro muj the avel.

Čítaj ďalej →

Prečo?

Veľká bieda na náš národ veľmi rada sadá.
Neviem prečo, prečo nás má rada.
Keby som tak mohla, zmeniť celý svet.
Chcela by som, nech nám nechýba každodenný chlieb.

Čítaj ďalej →

E kukučka

Zakukinďa e kukučka čirikloro,
zašukinďa mange andro miro kanoro.
Kaj hi la vareso prejkal mande ajso baro šukariben,
te o da kaj savore amen, užarela pal pale bachtaľipen.
Zakukinďa e kukučka čirikloro,
kaj sal imar miri bari čhajori.
Zakukinďa e kukučka čirikloro,
kaj sal bares šukarori.

Čítaj ďalej →

Kukučka

Zakukala kukučka,
pošepla mi do uška.
Vraj má pre mňa balík krásny,
že budeme opäť šťastní.
Zakukala kukulienka,
že si moja veľká dievka.
Zakukala kukučka,
že si moja dcéruška.

Čítaj ďalej →

Palo Lojzkus, he pale Etelka

„Daje, imar avľom andrale škola khere.“ „Ta sar oda? Hem nane ča
dešengro.“ „Denašľom kodarik, so kodoj kerava? Mange pes nakamel
te sikľol. So taves?“ „Ta koda, so sako dujto džives.“ „Hinke
goja?“ „So sal bokhalo? Hem chaľal štar kothora mare, le žiroha, he
la purumaha.“ „Kaj hin o dad?“ „Gelas andro veš kaštenge, dža paleste,
pajis chaha.“
„Dado kadaj sal?“ „So tu kadaj keres Lojzku? Soske na sal andre
škola?“ „Me kodoj na kamav the phirel.“ Lačhes vakeres, dikhľom
Čítaj ďalej →

Príbeh Lojzka a Etelky

„Mami, už som doma zo školy.“
„Akože si už doma? Veď je ešte iba desať hodín.“
„Ušiel som odtiaľ, čo tam budem robiť? Mne sa nechce učiť. Čo varíš?“
„No to, čo každý druhý deň.“ „Máme gója?“ „Čo si hladný? Veď si
zjedol štyri krajce chleba s masťou a cibuľou.“
„Kde je otec?“
„Išiel do lesa po drevo, choď za ním a potom keď sa vrátiš, tak sa naješ.“
„Otec, tu si?“
„Čo ty tu robíš Lojzko? Prečo nie si ...

Čítaj ďalej →

I Esterka ta o princo

Palo Roma pe bare but vakerel. No frima pe vakerel pal lengero pharo
dživipen. Šoha len na kamenas, del pe te phenen hoj na kamen ani akana.
Šoha len na sja loko dživipe. Sar mukle pumen o Roma palo celo vilago,
kanak naštam andal amari phuv. Ma akor džandam o Roma hoj oda nela
loko dživipe. O Roma prejdindam bara ladžaha ta bare pharipnaha. Čačo
hin hoj sjam avera, no lačhe jilengere. Hin amen amare dija, amaro romano
kheliben, amare ...

Čítaj ďalej →
Page 3 of 10 12345...»