Sníval sa mi zvláštny sen,
hneď Vám všetko rozpoviem.
Sníval sa mi zvláštny sen,
že letím do krajiny detí.
Letím ako Zvonilka
Peter Pan mi naproti letí.
Vidím lúku krásnu, prekrásnu,
plnú rôznych kvetov.
Ich vôňa je omamná,
vôňa rôznych svetov.
Na tej lúke okrem kvetov,
bolo veľa detí.
Deti rôznej národnosti,
deti rôznej pleti.
Utekali po lúke
k veľkej modrej guli.
Výskali a spievali si,
ako včely v úli.
Bielej, žltej, červenej,
ba aj čiernej pleti.
Bolo ich tam neúrekom,
detí ako smetí.
Iba jedno stojí samé,
také smutné, uplakané.
S jeho farbou pleti,
nechcú sa hrať deti.
Peter Pan však odrazu,
pozrie sa tým smerom.
Kde dievčatko samé stojí
prekvapené takým svetom.
Prečo deti rôznej pleti,
robia také rozdiely?
Kohože sa opýtame,
asi našich materí.
Peter Pan však zrazu skríkne:
„Nechcem vidieť rozdiely!
Veď sme deti jednej zeme,
Zeme našich materí!“
