Šošojoro karikano, andi armin geľa.
Nadžanlahu ov čororo hot ovla bari veľa.
Hulaj liľa o čalado, te livinel le kamľa.
Sľa le bach hot leskre jakha nadodikhľe kaj sľa.
Šošojoro karikano maker tuke briga,
tri cipica ovla čhindi, barek rovla tri daj.
Tikno šero armiňori namol vaš tro dživipen.
ando veš tut užarel karikani tiri phen.
Skočil zajac strakatý, i keď si nebol istý,
do kapusty šťavnatej, hostinu mal v mysli.
Gazda schytil pušku, zastreliť chcel zviera,
no našťastie pre zajačka, o chlp sa minul cieľa.
Zajačik strakatý, daj si pozor na šaty!
So slzami v očiach mamka ťažko ti len kožu zláta.
Malá hlávka kapusty za tvoj život nestojí,
v lesíku ťa očakáva tvoja sestra strakatá.
Phuri daj, phuv tumari, lakero šukhar muj
nasľala vaš tumenge maro te lel kathar.
Ando vodi romano, hi garudi lakeri šuk,
ando jilo romano, labol jak latar.
Naarakhľa ande peste vaš tumenge bach,
načulila latar moľakero rat.
Avka buter te buter barol o suno romenge,
ando jilo hi sar suv,
tovel len bukica andarodija kali phuv,
ando kale jakha le čavorenge diťhol – si len,
bariarde hi la phuviaha, kaj lengero dživipe uliľa,
odoj kaj dživdo phani dakere čučiendar pile,
Čítaj ďalej →
Pramatka Zem Vaša
nemala pre Vás chlieb.
V duši rómskej skrytá je jej krása,
v srdci rómskom, večný oheň z nej.
Nebolo pre Vás v jej útrobách šťastie,
nevytryskla vinná réva zo žíl jej.
A tak túžba z pokolenia rastie,
mať aspoň zrnko čiernej zeme tej.
Zračí sa v čiernych očiach detí,
zrastených zo zemou kde ich život zrodil sa,
kde živú vodu z ňadier matiek sali,
duša lačná jej krásou nasýtila sa.
V lono svoje matka zem iná ich ...
Ando parne parti phirav, dikhibnaha,
ando vodi avel, šudripe te suno.
O dromoro ko kherora sar gredalo le jegoha,
Pal leste aven diľa karačuno.
Koloro te bibachtalo hi parnipe čerheniko.
Kamav man te garuvel teli parni duchna.
Mre aťha phare hi, kamen te zasovel.
Ande mro gavoro ma buter naroven.
Ando bala kale peľa mange čerheň,
phabol ande lende sar šel čerheňora.
Ov mange ačhiľa ande miro jilo,
kana avav khere palo duge droma.
Dukhaha me dikhav upreder pro nebo,
džanav ...
V belostných závejoch brodím sa pohľadom,
dušou mi preniká mrazivý dych a sen.
Chodníček k chalupám, zrkadlí sa ľadom,
po ňom k nám blíži sa čarovných Vianoc spev.
Nežná i krutá je beloba žiarivá,
túžim sa ponoriť v iskrivej perine.
Viečka mi oťaží jej sila mámivá,
tíško ma unáša, som v rodnej dedine.
Vo vlasoch pristála mi vločka jagavá,
mám pocit žiarivý akoby z tisíc hviezd.
Ten vo mne hlboko navždy už zostáva,
vždy keď sa navraciam domov
späť z ...
