Andre blaka ričoros ačhel
pre leste miri čhajori čak dikhel u o jilo bares kamel.
Dade, cineha mange les jekhfar?
Vakeres mange „jilestar tut kamav mri čhaj“.
So o dadoro bare kamibnastar prejkal čhajori jekh korkori joj nakerla?
Baro balikos pes phares lidžel, kaj pre phuv naperla,
bareder numa si mejk andre lakre jakhora lošaďipen,
u oda baripen savo pes pre ulica rakinla…
Mro šukaroro ričoro,
andre miri soba arakhela tiro deštos thanoro.
Manca čak raťenca sovkereha,
pašo miro šeroro, ...
Vo výklade stojí maco
malá Sára po ňom túži.
Však mi ho raz kúpiš, oco?
Veď si vravel, že ma ľúbiš.
Čo by otec neurobil
z lásky k dcérke jedinej?
Veľký balík sotva nesie,
Väčšie šťastie rastie v nej.
Rozbalím ťa, milý macko,
Vitaj v mojej izbičke.
So mnou budeš v noci spávať,
Hneď pri mojej hlavičke.
Tiež sa teším z neho, Sára
Buď len šťastná naveky.
Mnohým deťom úsmev chýba,
hoc nevinné sú ako ty.
Mnoho detí musí trpieť
strach, ...
Manuš. Oda so ačhel zorale čangenca pre phuv, pro agor savoreske so dživel pre
akadi luma. Pre koľin peske thoďa medajli – nek feder, nek goďaveder, šeralo savoreske
u sakoneske. Savoro so leske andro šero ujiľa pro čačipen andro dživipen rakinďa, khera,
bešibnaskere thana, manušipen te lumakero mariben, sasťaripnaskere drabaripena te
perumos, oda so hi leskero te čoripen u mejk thaj bareder sar lumakero baro paňi
šukaribena, vašoda, kaj na čak buťaha si o manuš lošalo dživipnastar. Vašoda kaj leske
Čítaj ďalej →
Človek. Bytosť stojaca pevnými nohami na vrchole pozemského tvorstva. Na hruď
si pripol vyznamenania – najvyspelejší, najrozumnejší, koruna všetkého živého. Bohato
obdarený tvorivosťou vytvoril domy aj bezprístrešie, humanitu aj vojny, lieky aj infarkt,
vlastníctvo aj biedu a tiež more potešení, pretože nielen prácou je človek živý. A aby mu
cez škáry nerátaných dní neodcválal splašený čas, ušil mu opraty z kalendára. Veď času
nikdy nie je dosť a ak sa na ňom nedá rajtovať, treba ho mať aspoň pod kontrolou.
Čítaj ďalej →
Saraňakere pal oda so tut užarel. The sajinel pre lende džvipnaha, khataro thana
kaj varekana čujolas paňi, bare phuvakere paňa, ko than kaj hi čak bari povši u ňiso
aver, odoj kaj baron šukar viragi, ko kiko zejgos. Odoj kaj taťibnastar khelel kamiben,
zachudel tut pharipno jilestar šilaľipen u čak dukhaviben anel.
Imar nabirinav. Imar mušinav me o sarňa the rakinav tele. The bešel mušinav pro
bar u the užarel pro oda so manca dural avela. Mušinav the mukel akadi ...
Krídla osudu. Letieť na nich životom ponad vyschnuté korytá riek a rozbúrené
moria, ponad púšť i rozkvitnuté sady, krížom cez modré nebo aj pomedzi husté mračná.
Tam, kde hreje láska, mrazí smútok a oboje prináša bolesť.
Ustal som. Je čas zložiť orlie krídla, sadnúť na vysokú skalu a prijať svoj osud.
Zanechať svet, v ktorom som chvíľu žil, opustiť blízkych a pripraviť sa na cestu do
nekonečného neznáma. Čo si vziať so sebou? Kto ma odprevadí? Ešte nikdy som sa
Čítaj ďalej →
