Šun mro cikno čhavoro, jov kema lačhoro.
Šunker so vakerav, me tut sikjarkerav,
sar šaj tutar lačho manuš tavel.
Te man našuneha, nalačho aveha,
tuke lačhe nakereha.
Šaj pandik roveha pre tire dukha.
Čak lačhe šun po manuša godavera, so tut
godi dživipnaste dena, kaj tuke lačhe tavel.
I pativ ketu avela, niko tut nadilinarla,
godaver aveha.
Počúvaj ma chlapec môj, buď ku mne dobrý.
Počúvaj čo ti hovorím.
Ja ťa budem učiť ako sa máš stáť dobrým človekom.
Keď ma nebudeš počúvať a nebudeš dobrý,
sám sebe zlo narobíš,
potom môžeš plakať pre mnohé bolesti.
Len dobre počúvaj múdrych ľudí
čo ti k rozumnosti v živote napomôže,
aby si sa mal dobre.
Vtedy k tebe úcta príde.
Nikto ver ťa neoklame,
lebo tvoje srdce zmúdrie.
Andramaro dživipen, dithol baro pharipen.
Nane aso thanoro, kaj thodomas miro šeroro.
O divesa sik predinen, sar amen o Roma
Dživaha andakaso vilago ?
Phral , phrale naštik preko dikhel.
Phen pira phena. Ši na phiras ke tute savore tut
Devla te mangen?
Dik pre amare čhavore, De len sastipen.
Le lačhe manušen baro kamiben.
Kaj te ovel feder prada baro vilago.
Te nadikhas čak o dukha , pre amare phrala.
Mek ovas sar viraga andri piri saga.
Meg buter ...
V celom našom živote vidieť veľa bolesti.
Niet takého miestečka, kde zložil by som hlavu.
A dni, tie veľmi rýchlo ubiehajú.
Ako my, Rómovia, máme žiť v takomto svete?
Brat na brata nemôže zabúdať,
tak ako sestra nesmie sestru prehliadnuť.
Či všetci spolu nechodíme Teba, Bože sa dopytovať?
Pozri na naše dietky a daj im všetkým zdravia.
Všetkým dobrým ľudom, mnohé požehnania.
Nech je ľuďom dobre v tomto veľkom svete.
Aby viac nebolo vidieť bolesť našich bratov.
Kiež sme ako ...
O zego hasalas upralo vilago,
le manušen o dživipen pharo.
Dživas andro bare dukha.
Nadikhas butvar ani pro manuša.
Jek dživel andro baro barvajipen.
But musaj te ikren o dugo čoripen.
O čalo na patal le bokhaleske.
O bokhalo nadikhel andri bari bok.
Phen mange devla so oda dživas za dživipen.
Ši nane pro sveto dukha dost?
Do kana avkake dživaha?
Do kana pro dukha dikhaha, pro manuša?
Smialo sa nebo nad svetom
ako sa na svete ťažko ľuďom žije.
Žijeme vo veľkých ťažobách
a predsa človek človeka nevidí.
Jeden žije v príliš veľkom bohatstve a blahobyte,
Zatiaľ čo iní musia znášať nekonečnú chudobu.
Sýty hladnému neverí a hladný nevidí pre veľký hlad.
Odpovedz mi Bože, prosím ťa, čo to len za život žijeme?
Či nie je na svete bolesti dosť? Dokedy žiť takto budeme?
Dokedy na bolesť dívať sa budeme uprostred seba?
