Hurá, hurá do lesa,
tam kde slnko smeje sa,
tam kde počuť detsky smiech,
tam slniečko nám rozziary celučičký svet.
Tak sa rychlo pozbierajme,
za ručičky pochytajme,
zaspievajme rómsku hymnu,
nech vidia všetci našu silu.
Mesiac a hviezdy, nám nad,
hlavou svätia, pred nami,
krásny deň, čo spája nás,
po storočia.
Mali aj veľký, spievajme spolu,
tešme sa a radujme sa že sme,
všetci spolu.
Život, začína sa nádychom,
prví dotyk dieťaťa ,
je pre matky zázrakom.
Prvé chvíle keď matka drží,
svoje dieťa v náruči, a keď dieťa začne plakať,
vždy z lásky ho utíši.
Vychovávať dieťa,
je matkiným poslaním,
vidieť ho rásť, tešiť sa ,
je pre matky cele tisícročia,
tým najkrajším
Mama !
To slovo denne vyslovíme niekoľko kárt,
s prosbou o radu, o pomoc alebo len tak.
Mama!
Veľa krát si neuvedomujeme význam toho slova,
to že je tu vždy len pre ...
Každý si vybrať musí,
čo do vienka bolo mu dané
ktovie, aký zákon na to platí,
že niekomu viac, niekomu menej bolo
dane.
Rozmýšľať o tom, nemá asi cenu
brať život aký je,
aké ponúka nám menu.
Zmieriť sa s tým, čo ovplyvniť
sa nedá,
užívať si každý deň je treba.
Choroby, na vedomie brať,
rozdávať radosť, lásku a stále
sa smiať.
Je čo cítiť, na čo sa dívať
odhoďme mindráky, prestaňme zívať.
Čas uteká, život sa kráti,
nikto z nás nevie, ...
Pozerám von oknom,
a husto sneží, vidím prázdnu ulicu,
a ťažko na srdci je mi.
V duchu si hovoríme že život je niekedy až príliš krutý,
verím v boha, modlím sa,
no nikto ma nevisliší.
Každý z nás roby chyby, veď učíme sa na nich,
často krát padáme, a znovu učíme sa chodiť.
Krôčik po krôčiku, spoznávame samých seba,
často krát zlomení,
no odhodlaný ďalej bojovať.
Chyby v minulosti, nám dodnes nohy podkopávajú,
a i keď sa posúvame ďalej,
oni sa stále vynárajú.
Všetci chyby robíme,
chyby nútia nás ...
