V celom našom živote vidieť veľa bolesti.
Niet takého miestečka, kde zložil by som hlavu.
A dni, tie veľmi rýchlo ubiehajú.
Ako my, Rómovia, máme žiť v takomto svete?
Brat na brata nemôže zabúdať,
tak ako sestra nesmie sestru prehliadnuť.
Či všetci spolu nechodíme Teba, Bože sa dopytovať?
Pozri na naše dietky a daj im všetkým zdravia.
Všetkým dobrým ľudom, mnohé požehnania.
Nech je ľuďom dobre v tomto veľkom svete.
Aby viac nebolo vidieť bolesť našich bratov.
Kiež sme ako v kvete v plnosti svojej vône.
Nech máme čím obdarovať čo najväčší počet ľudí.
Nechceme len prijímať, vždy len o niečo prosiť
Nech sa každý pozrie do samého seba.
Môžeme rozkázať každučkému srdcu.
Nemôžeme sa hnevať na seba samých, Rómovia.
Či niet tých ciest, čo k nám prichádzajú?
Zosnulí Rómovia v hroboch ukrutne plačú..
Sestra na sestru sa hnevá a brat na brata zabúda.
Pýtate sa „Kto je tvoj brat?“
Či nie sme skutku všetci bratia?
Všetci sme bratia a sestry.
Jeden jazyk a jedno bijúce srdce.
To je skutočná pravda.
Vravím pred tebou, Bože.
