v predstave som prežil tisícky rokov
v predstave som prežil tisíce vojen
v predstave som prežil stovky zabití,
milióny kilometrov na púšti, v snehu
preplakal bezpočet nocí, okamihov
urobil plno chýb,
a rozplakal blízkych, stromy i trávu.
Teraz, teraz plačem ja,
a rozplačem moria,
utopím všetko čoho sa dotknem.
Dotykom uspím leva
pri Tebe však,
mlčím a neviem ako ďalej,
uchmatnem nebo,
dám Ti ho.
Pošlem slnko aby hrialo len Teba,
len pre Teba zošlem anjelov,
aby strážili Tvoje sny, Tvoje želania
boha premôžem a v dobrom boji posadím do kľaku
pred Tvojou krásou, úsmevom a s otázkou
prečo Ťa takúto stvoril,
a prečo tak ďaleko mimo mňa,
a prečo tak neskoro…
kde bol doteraz ?
A prečo ma dopustil k toľkým chybám, hlúpostiam
Zázrak zmením v cigaretu a vdýchnem Tvoju vôňu na diaľku,
vyzlečiem Ťa do úsmevu,
do nehy
do jemných ľalií,
bez dotyku okúsim Tvoje pery, oči
a šepotom napijem sa Tvojej duše,
obnažím svoje vlasy,
a nimi zakryjem Tvoje slzy všetky,
len aby si zbadala moje bizarné pohyby
kvety,
ako Ti otvárajú viečka k
k žiari,
ktorú si prijala ….
V stráži uspejú okolité hory, les
hviezdy Ti padnú k nohám,
slzami vyliečim Tvoje bolesti všetky,
rukami utriem všetky slzy Tvoje,
tieňom obnažím Tvoje pery
a srdcom zomriem,
len aby som z diaľky videl Tvoje vlasy vo vetre
oči,
Tvoje kroky v ulici,
ležiac v oblakoch,
Ťa sledujem, vidím Tvoj dych
cítim Tvoj tyrkys,
Tvoje krásne prsty, v mojich očiach
a duši,
ktorú si uzdravila pocitom…
