…štyri minúty po polnoci, vietor silný, mráz hryzie ma až do kostí…
…sedím, poťahujem si z cigarety, mesiac do očí mi svieti…
…rozmýšľam o všetkom, a predsa každú noc len o jednom a tom istom…
…o budúcnosti, bezpečnosti a šťastí mojich detí…
…aké krásne je hladkať vás po jemných vláskoch,
dotýkať sa ručičiek vašich, keď spinkáte tak sladko…
…čas tak rýchlo plynie a ja som každý deň starší…
bože, sú také malé a svet, v ktorom žijeme, z času na čas, taký strašný
…zapnem si telku, dávajú správy a pýtam sa sám seba,
či bolo správne, priviesť vás do tohto sveta? …ale nik odpoveď mi nedá…
bojím sa o vás a slza steká mi po tvári…
ráno každé s brieždením svetla, mi silu i vieru navráti!
…vieru, že zmyslom sveta a života môjho na ňom, sú práve moje malé
deti!
…čo by boli Vianoce bez vašich žiarivých očiek?
…a aj to najhorúcejšie leto, by bolo len odkazom decembrových studených
vločiek…
…človek v sebe nesie toľko lásky…
…k bohu, žene, k rodičom neustále mieri…
nič však nevyrovná sa tomu,
a to všetci vedzte,
keď otec ľúbi syna, dcéru…
žiadna z nich silnejšia na tomto svete nie je…
…jedného dňa sa stratí moje telo v ohni, na prach sa obráti
a duša spasená do neba možno odletí…
ale vy, moje deti, MAJKO, NELKA vedzte,
že srdce ostane
a tlkot jeho, budete môcť počuť vo svojich srdiečkach…
keď si ľahnete do postelí v noci a sladký spánok vám nežne očká zatvorí…
…ľúbim vás tak silno a zároveň nežne,
Navždy som váš ocko…
A vy ste môj život, ste moje všetko…
Vždy keď píšem, snažím sa nájsť slová, ktoré by kĺzali sa po duši, ktorých
význam by bol tak jasný, že by stačilo písať len začiatočné písmená a ten,
kto ich číta, by chápal čo chcem vlastne povedať. Len vtedy nepotrebujem
slová, keď hladkám po vláskoch spiace svoje deti. Je to neopísateľné, nato
snáď ani nejestvujú slová. Ukryté sú v dotyku a vracajú sa k tebe cez srdce
a rozum. Vlastne v tom momente ani nerozmýšľaš, len to celé vychutnávaš
plným dúškom. Poznáte ten pocit, keď večer prídem neskoro z práce, idem
za deťmi do spálne, zasvietim si na ne telefónom, s obavou, aby som ich tým
nezobudil, pohladkám ich a potom len potichu zatváram dvere… ľahnem si
a zaspávam…
a v dlaniach ešte cítim tlkot ich srdiečok…
