O Rómskom národe sa všelijako rozpráva. Ale málo sa rozpráva o ich
ťažkom živote. Nikde ich nemali, a dá sa povedať nemajú, radi ani teraz.
Nikdy to nemali ľahké. Od začiatku ako sa rozpŕchli po celom svete, keď
museli odísť zo svojej zeme, boli odsúdení. Boli odsúdení na posmech
a krivdy. Je pravda že sme iní, ale nie zlí. Tak ako aj iné národy. Aj dobrí aj zlí.
Máme svoju kultúru, a nie hocijakú. Zo svojou kultúrou sa môžeme pýšiť.
Čítaj ďalej →
(vakeriben čhajoraha savi si korkori bije daj, dat, le phureder manušeha.
Akadi poetikaňi irinďom andro berš duj ezera the štar u si prejkal savore
čhavore saven nane pre akadi luma ňiko)
Le čhavoren phiravel o čangalo, the anďa joj amen,
phučav tutar akana me, ko phiravel le dajen?
oda si ča ajse čirikleskere mosaripena,
the mosarel vareso oda si bud čirikleskero,
Varekaj pes čačo vareso mosarďa,
ko the kerel kamel les pro pikerdoro?
Gindinav, kaj si oda nalačhiben, kaj o ...
(Rozhovor opusteného dievčatka s dospelým. Básničku bola napísaná
v roku 2004 a je venovaná všetkým opusteným deťom.)
Deti nosí bocian, priletel aj s nami,
dám ti jednu hádanku, povedz, kto nosí mamy?
To sú vtáčie omyly, vieš, mýliť sa je vtáčie,
Niekde sa stala chyba, kto ju hľadať začne?
Myslím, že je od veci, že bocian mamy nenosí
Deti áno, mamy nie, povedz, kto je na vine?
Myslím, že je od veci, že bocian mamy nenosí,
Mohlo by sa kludne ...
Šun mro cikno čhavoro, jov kema lačhoro.
Šunker so vakerav, me tut sikjarkerav,
sar šaj tutar lačho manuš tavel.
Te man našuneha, nalačho aveha,
tuke lačhe nakereha.
Šaj pandik roveha pre tire dukha.
Čak lačhe šun po manuša godavera, so tut
godi dživipnaste dena, kaj tuke lačhe tavel.
I pativ ketu avela, niko tut nadilinarla,
godaver aveha.
Počúvaj ma chlapec môj, buď ku mne dobrý.
Počúvaj čo ti hovorím.
Ja ťa budem učiť ako sa máš stáť dobrým človekom.
Keď ma nebudeš počúvať a nebudeš dobrý,
sám sebe zlo narobíš,
potom môžeš plakať pre mnohé bolesti.
Len dobre počúvaj múdrych ľudí
čo ti k rozumnosti v živote napomôže,
aby si sa mal dobre.
Vtedy k tebe úcta príde.
Nikto ver ťa neoklame,
lebo tvoje srdce zmúdrie.
Šošojoro karikano, andi armin geľa.
Nadžanlahu ov čororo hot ovla bari veľa.
Hulaj liľa o čalado, te livinel le kamľa.
Sľa le bach hot leskre jakha nadodikhľe kaj sľa.
Šošojoro karikano maker tuke briga,
tri cipica ovla čhindi, barek rovla tri daj.
Tikno šero armiňori namol vaš tro dživipen.
ando veš tut užarel karikani tiri phen.
Skočil zajac strakatý, i keď si nebol istý,
do kapusty šťavnatej, hostinu mal v mysli.
Gazda schytil pušku, zastreliť chcel zviera,
no našťastie pre zajačka, o chlp sa minul cieľa.
Zajačik strakatý, daj si pozor na šaty!
So slzami v očiach mamka ťažko ti len kožu zláta.
Malá hlávka kapusty za tvoj život nestojí,
v lesíku ťa očakáva tvoja sestra strakatá.
…štar minuti pal jepaš raťi, balvaj zorali, šil dandrel či ko kokala…
…bešav, thuvarďi andro muj cirdav, čhonoro labol andro jakhora…
…gindinav pal savoro, u sako raťi furt čak pal oda jekhoro…
…pal oda so mire čhavenca avela, sar savi bacht len arakhela…
…savo baro šukaripen si kana balorendar tumen chudav,
he vastorendar kikidav, kana tumen soven, mire pre tumare rakinav…
…oda ideos avka denašel u me som sako ďives phureder…
…devla, hine ajse ciknore, u andre luma savi dživen ...
…štyri minúty po polnoci, vietor silný, mráz hryzie ma až do kostí…
…sedím, poťahujem si z cigarety, mesiac do očí mi svieti…
…rozmýšľam o všetkom, a predsa každú noc len o jednom a tom istom…
…o budúcnosti, bezpečnosti a šťastí mojich detí…
…aké krásne je hladkať vás po jemných vláskoch,
dotýkať sa ručičiek vašich, keď spinkáte tak sladko…
…čas tak rýchlo plynie a ja som každý deň starší…
bože, sú také malé a svet, v ktorom žijeme, z času na ...
The vakerel kaj amaro nipos andro jakha gadžikane nakerel bilačhipen
baro binos si diliňipen, chochavipen.
Bud berša sar kale graja denašne andro vramakero našaviben, manuš,
manušes naprindžarďa pal ezera berša jilestar,
džungale lava mukľa vuštendar save kerde dhukhaviben.
E televizija sako ďives palo Roma vakrel,
no khanči lačho lavoro pro kana naperel.
Pro internetos genes lava so sar čhuri andre tiri voďi marel,
u ratestar apsa e jak rovel.
O Roma peske keren bašavibena.
Jagora andro tabora imar čak labon ...
